7.11.15

20. O BLOGU A O MNE

Po vyše piatich rokoch od založenia tohto blogu, ma zrazu napadlo niečo o ňom napísať. Nie je to možno najsprávnejšie načasované, ale lepšie neskoro ako nikdy. 
Ako sa to teda celé začalo?
Pred piatimi - šiestimi rokmi som dala výpoveď v jednej medzinárodnej firme v zahraničí, kde som mala celkom pekne začatú kariéru s výborným platom, aký už teraz na Slovensku možno nikdy nedosiahnem. Nadriadení boli s mojou prácou spokojní a keď som oznámila, že odchádzam, snažili sa ma udržať. Ja som bola z práce dosť vystresovaná, keďže išlo o môj prvý vážnejší job, práca ma viac vyčerpávala ako napĺňala a cítila som, že chcem od všetkého čím skôr uniknúť. Až tak, že sme s priateľom cudzincom prišli žiť na Slovensko do istej liptovskej dediny, kde sme mali z jedného okna výhľad na ovce a z druhého na kravy. Popri práci online na diaľku som sa rozhodla založiť blog o zajakavosti.
Zajakávam sa od štyroch rokov, chodila som celé detstvo a aj časť puberty k logopedičke, v zahraničí som tiež absolvovala integrovanú logopedicko-psychologickú terapiu, vyskúšala som viacero metód a v zahraničí prečítala niekoľko kníh o zajakavosti. Šokovalo ma, že na Slovensku bolo v tom čase publikované minimum informácií o danej téme a napadlo ma, že určite existujú ľudia, ktorí by sa radi niečo viac dozvedeli. Začala som teda písať a prekladať. Bavilo ma to a navyše som mala kopec voľného času. Po istej dobe menej spoločenského života než na aký som bývala zvyknutá, sa moja reč začala rapídne zhoršovať. Rozprávala som dosť málo, začínala strácať sebavedomie a cítila, že sa nepoberám tým správnym smerom. Keďže som mala veľa času a málo životných podnetov, zajakavosť sa udomácnila v mojej mysli a vyskakovala čoraz častejšie. 

Jedného dňa som pri návšteve rodnej Bratislavy aj zavítala na stretnutie svojpomocnej skupiny balbutikov, ktorého efekt na mňa niekedy v budúcnosti bližšie popíšem v samostatnom príspevku. Ale asi sa dovtípite, že ani tam som nenašla uspokojivé riešenie. To prišlo až po ďalšej radikálnej zmene môjho spôsobu života. Presťahovala som sa do Bratislavy, našla si menej stresujúcu administratívnu prácu v ďalšej medzinárodnej firme vyžadujúcu komunikáciu v troch jazykoch (viac písomnú ale niekedy aj ústnu) a začala naplno žiť. Viac
sa stretávať s kamarátmi, kolegami, rodinou, komunikovať v práci a inde, naplno sa ďalej venovať záľubám, ktoré som nikdy neopustila. Môj život začal naberať rýchlejšie aj keď nie príliš závratné tempo. A hlavne plynulé tempo. Aj v mojej reči. S novým životom sa mi vrátilo stratené sebavedomie. Deň bol zrazu krátky a zajakavosť nebola v prednej rade. Postupom času prišli ešte ďalšie životné zmeny a na blog mi neostával čas. Dokonca som sa mu takmer úmyselne vyhýbala, pretože mi pripomínal ťažké časy.
Pred troma rokmi ma skontaktovala Lenka. Chcela tiež písať o zajakovosti a zaujímala sa, či by aj ona mohla prispievať do tohto blogu, ktorý bol už dlhší čas uspaný v kóme. Potešila som sa a s radosťou jej zverila práva publikovania. Lenka prispela niekoľkými veľmi zaujímavými článkami. Ja som nevedela, či sa ešte niekedy k blogu vrátim. Nemala som už chuť študovať nové metódy, čítať psychologické analýzy a vŕtať sa ďalej v tejto téme. Bola som naďalej balbutičkou, ale nehanbila som sa za svoj stav a bola som spokojná so svojimi komunikačnými schopnosťami, ktoré mi umožňovali normálne žiť.
V tom čase založil aj Daniel svoju webovú stránku www.somplynuly.sk, na ktorej publikuje množstvo zaujímavých informácií, za ktoré mu istotne vďačí celá naša balbutická verejnosť. Ja som sa tiež veľmi potešila profesionálnej úrovni a vysokej kvalite jeho článkov. 
Ja osobne nie som zrovna správny príklad trénovania a snahy dosiahnutia plynulosti. Som skôr taký lenivý žiak, ktorý dostáva trojky, niekedy sa mu podarí dvojka alebo aj 1- a niekedy je hodný štvorečky. Ale chodí vysmiaty a zatiaľ ho zo školy nevyrazili. :)
No a nedávno ma napadlo, že tak, ako som pred piatimi rokmi riešila v jednom príspevku, že s akým stupňom plynulosti by bol balbutik spokojný, tak ten stupeň som zrazu dosiahla. A vyriešila som svoj rečový problém. 
Zrazu som si spomenula na malú Zuzanku (samú seba) z minulosti a aj na ostatných balbutikov, s ktorými som sa počas života stretla a dostala som chuť sa s nimi o tento pocit podeliť. Po dlhánskej dobe som otvorila tento blog a s prekvapením zistila, že ľudia mnohé moje články čítali a dokonca ku článku ZAJAKAVOSŤ (BALBUTIES) Z PSYCHO-SOCIÁLNEHO HĽADISKA mnoho ľudí prispelo v komentári svojim životným príbehom. V tej chvíli som si tiež uvedomila, že ja som ten svoj ešte ani nevyrozprávala. Akosi som sa vždy iba skrývala za všeobecné informácie, hanbila sa obnažiť svoje JA verejne a ani si nebola istá, či by vôbec niekoho zaujímalo. No ak ste sa už dočítali k tomuto riadku a nezaspali pritom, tak hádam áno. :)
A o čom budem teda ďalej písať? 
Nové metódy, terapie, lieky či iné informácie už vyhľadávať nebudem. Daniel aj Lenka sú v tom lepší a je to aj ich koníčkom. 
Ja som sa rozhodla dať blogu dušu. Voľne popísať život balbutika, ktorý už nemá pred sebou žiadne rečové ciele a nároky. Ktorý proste žije a rieši za pochodu dennodenné záležitosti, ktoré sú druhý deň nahradené novými a neanalyzované logopédom, psychológom, terapeutickou skupinou ani sebou samým. Nebudem len písať o sebe, ale aj o ľuďoch, ktorí ma inšpirovali a nevedomky mi pomohli vydať sa touto cestou. Ak Vás napadne nejaká súvislosť alebo budete chcieť vyjadriť svoj názor, budem veľmi rada. Ďakujem a teším sa na Vás.

5.11.15

19. TRÉNOVAŤ ALEBO ŽIŤ?



K zajakavosti sa dá postaviť rôznymi spôsobmi. Môžme ju považovať za vážnu poruchu, handicap, či nebodaj až chorobu, ktorá nás v živote stále obmedzuje a chceme sa jej zbaviť. Skúsime trénovať rôzne metódy, sledovať trendy v liečbe zajakavosti a dúfať, že táto neviem koľká technika či terapia mi už konečne zaberie. Najlepšie by bolo, keby fungovala ta nová zázračná pilulka, ktorú síce treba brať dlhodobo a určite nie je bez vedľajších príznakov, ale veď za mierny pokrok v plynulosti by zaručene stála. Ak nie pilulka, tak potom hypnóza, či iné mentálne cvičenia. To musí byť paráda zhypnotizovaný si plynulo pokecať… Každopádne je potrebný vytrvalý, pravidelný až doživotný tréning a hlavne nepoľaviť, nevzdať to a bojovať ďalej.


Ok, končím s iróniou. A idem na zajakavosť pozrieť z iného uhla. Zajakavosť sa dá nepresne definovať ako istá porucha (rečového spektra). Je to možno porucha, ale dá sa s ňou jazdiť! Dá sa s ňou jazdiť po dolinách, kopcoch, mestách, serpentínach. Dá sa pri nej pracovať, nadväzovať priateľstvá, ľúbiť, cestovať, rodiť deti, kochať sa prírodou, užívať si kultúru, umenie, sex, jedlo a iné pôžitky, športovať, usmievať sa, cítiť sa šťastný. Dá sa s ňou byt ukecaný a dokonca aj extrovert. Byt obľúbený a nikým nesúdený. Ani samým sebou. 


Asi už viete, kam mierim. A možno si vravíte, že to sa ľahko hovorí tomu, kto sa vie aspoň nejako dohovoriť. Je to určite individuálne, ale moja plynulosť šla vždy dramaticky dolu vodou, keď som sa na ňu príliš zameriavala. Keď sa zajakavosť stala stredobodom môjho života. Kradla miesto v mojej mysli iným, krajším záležitostiam. Tým, ktoré som popísala o pár riadkov vyššie. Vtedy sa moje rozprávanie sústreďovalo na formu a nie obsah. Mojim prvoradým cieľom bolo povedať niečo plynule. Snažila som sa nezajakať a… samozrejme, nebola som zo seba schopná dostať ani len prvé písmeno. Však to dobre poznáte. Myslela som si, že druhí si všímajú iba moje zajakávanie. Zatiaľ čo oni chceli vedieť, čo im chcem povedať. Nie ako im to chcem povedať. Ich zaujímal obsah, nie forma. Ich zaujímali moje názory, zatiaľ čo mňa moja vlastná bariéra.


Aj ja som mala v živote obdobia, kedy som sa uzavrela do seba a kvôli zajakavosti sa obmedzovala v spoločenskej či pracovnej oblasti. A práve tieto obmedzenia mali negatívny efekt na moju reč. Čím viac som sa pred strašiakom zajakavosťou skrývala, tým častejšie ma chodil strašiť. A viete prečo? Nosila som ho v sebe.

Ľudia, nebláznite s celoživotným trénovaním a bojovaním. Snažte sa so strašiakom trošku skamarátiť a nalejte mu teplého čaju s medom. Určíte bude na Vás milší. :) Veď toľko rokov pravidelne trénovať nie sú schopní ani vrcholoví športovci. Treba si vytrénovať svaly, aby sme boli schopný ľahšie niesť kameň zajakavosti? Alebo ho môžme jednoducho pustiť z rúk. Nechcem tým povedať ani sľubovať, že ten kameň zrazu zmizne. On sa sem tam za Vami prikotúľa, ale Vy ho prekročíte a pôjdete ďalej. Ďalej si užívať iné stránky tohto krátkeho života. Veď kameňov sa ešte na ceste vyskytne veľa. A možno časom zistíte, že tento ani len nebol ten najväčší.

Nedávno som si uvedomila, že keby za mnou prišla zlatá rybka a ponúkla sa splniť mi tri želania, ktoré jej musím z voleja vymenovať, tak by tam plynulosť v reči ani nebola. Zajakavosť už v mojom živote nestojí na tom čestnom piedestáli ako kedysi. Prikotúľali sa aj iné kamene, či túžby, o ktorých odstránenie či splnenie by som rybku rada požiadala. 


Teraz sa mi zdá, že kameň zajakavosti sa mi kedysi zdal byť taký obrovský, lebo som sa naň dívala príliš zblízka. Niekedy som ho až s lupou analyzovala, Úplný geológ bol zo mňa. Ležala som na zemi pred tým kameňom a on mi zastieral výhľad na cestu. Kamaráti, nechajte geológiu a naučte sa prekračovať kamene. A všímajte si výhľad okolo. Stojí za to. Šťastnú cestu. ;)





8.1.14

18. ZAJAKAVOSŤ A KANDIDA

Môže súvisieť zajakavosť s kandidou? Veď kandida sídli v hrubom čreve a zajakavosť je vec psychická. Nie je to len pozitívne či negatívne myslenie, čo ovplyvňuje našu psychiku. Aj keď verím, že pozitívne myslenie dokáže veľké veci, ale niekedy je súper príliš silný. Prečo sme veľakrát takí bezradní, keď máme rozkázať svojej psychike? Pretože v našom tele všetko navzájom súvisí, sme komplexný systém. Človek by si mal dať dohromady všetky svoje problémy a hľadať spoločného menovateľa.
Premnoženou kandidou trpí dnes množstvo ľudí, pričom mnohí zrejme vôbec nevedia, čo je príčinou ich problémov. Prejavuje sa rôzne podľa toho, kto má akú slabosť a samozrejme v závislosti od štádia rozmnoženia. Kvasinka kandida je prirodzenou súčasťou nášho hrubého čreva a pre správne fungovanie organizmu je rozhodne dôležitá. Avšak problém nastáva vtedy, keď sa premnoží a roznesie do iných častí tela. U žien býva častým prejavom kvasinková infekcia v pošve (prejavujúca sa sčervananím, svrbením až bielymi výtokmi). Môže spôsobiť aj predmenštruačný syndróm až neplodnosť. Taktiež často spôsobuje únavu, depresívne nálady, rôzne kožné mykózy, biely povlak na jazyku, afty, plynatosť. Kandida sa živí hlavne jednoduchými cukrami, čiže prvým krokom k liečbe je obmedziť príjem monosacharidov.  Avšak boj s chronicky premnoženou kandidou je zložitý a dlhodobý.  Je pravdepodobná súvislosť jej výskytu s nedostatkom zinku, otravou ťažkými kovmi, najmä ortuťou, hormonalnymi zmenami a stresom.

Naše telo a naša psychika sú veľmi citlivé na rôzne nerovnováhy. Prečo pociťujeme viacej šťastia a pohody po športovom výkone? Lebo sa nám do krvi uvoľnili endorfíny. Kandida môže prispievať k nerovnováhe hormónov. Môže spôsobovať zníženie tyroxínu (hormón štítnej žľazy) a progesterónu (pohlavný hormón), naopak zvýšený estrogén (pohlavný hormón). Táto nerovnováha hormónov vedie ku stresu.  Stres spôsobuje zvýšené napätie na hlasivky a to spôsobuje zhoršenie zajakavosti.


Kandida tiež môže spôsobiť nedostatok energie, chronickú únavu, ovplyvniť mozgovú integráciu. Vylúčením cukru zo stravy sa podarilo eliminovať zajakavosť u viacerých detí a celkovo zlepšiť reč. Taktiež John Harrison postrehol v rámci svojej dlhoročnej praxe, že drvivá väčšina jeho klientov mala premnoženú kandidu.

V súvislosti so zajakávosťou a kandidou by som ešte rada v krátkosti spomenula zinok a ortuť.  Nedostatok zinku sa tiež uvádza ako faktor pri zajakavosti a iných rečových poruchách. Zinok môže byť odbúravaný v tele napríklad ortuťou. Medzi ortuťou a kandidou je zaujímavý vzťah. Viaceré zdroje uvádzajú, že kandida môže byť ochranný mechanizmus organizmu pred otravou ortuťou. Telo sa tak chráni. Polemika je okolo amalgámových zubných výplní, ktoré obsahujú najmä ortuť.

Všetko sú to veľmi obsiahle témy, ku ktorým sa dá veľa dohľadať na internete. Ja som v tomto článku chcela poukázať hlavne na spojitosť zajakavosti s kandidou a uvedomie si komplexnosti fungovania celého nášho organizmu.  Zázračné terapie na kompletné zbavenie sa zajakavosti zrejme neexistujú, tak ako na žiadnu inú fyzickú či psychickú chorobu. Všetky problemy nášho organizmu je obyčajne nutné skúmať holisticky.



3.12.13

17. HĽADANIE DOVODU ZAJAKÁVANIA V JÓGE A TRADIČNEJ ČÍNSKEJ MEDICÍNE


Už dávnejšie som si všimla, že na moju plynulosť má vplyv moja vnútorná pohoda a energia. Lepšie sa mi rozpráva, keď som dobre vyspatá, keď je moje telo dobre rozcvičené, keď mám dobrú náladu, keď cítim dostatok energie. Energiu je ťažko si predstaviť a popísať. Čínska tradičná medicína a jóga hovoria o energetických centrách – čakrách, cez ktoré prúdi energia.

Poznáme 7 hlavných čakier nachádzajúcich sa v určitých bodoch. Krčná čakra predstavuje centrum vyjadrovacích schopnosti , komunikácie a inšpirácie. Je mostom medzi myšlienkami a reakciami. Nachádza sa v oblasti hrtana. Pomocou hormónov štítnej žlazy riadi náš temperament, naše emócie a väčšinu našich psychických vlastností. Zablokovanie tejto čakry spôsobuje, že sa nevieme jasne vyjadriť, vyjadrovanie je strohé a chladné, máme problém zaujať svoj postoj, nevieme, čo chceme,  máme slabú dôveru v naše schopnosti. Zablokovanie prúdenia energie v tejto čakre môže viesť až ku zajakávaniu.
Priaznivé účinky na túto čakru má pobyt v prírode, pozorovanie modrej oblohy či vodnej hladiny, ale hlavne vyjadrovanie svojich myšlienok a pocitov. Skúsme si to, čo chceme povedať, najprv napísať. Dajme okoliu najavo naše potreby a zraniteľnosť, vyjadrime emócie. Venujme sa písaniu, spevu, akéjkoľvek tvorivej činosti vyjadrujúcej naše vnútro.

Veľakrát sa možno len schovávame za našu zajakavosť, a pritom problém je niekde inde. Keď sa nám niečo nedarí vyjadriť, je to mnohokrát možno len preto, že máme problém s vyjadrovaním, s nájdením správnych slov. Naša nespokojnosť s prejavom je veľakrát spojená s tým, že sme nedokonale vyjadrili svoje myšlienky. Preto pri recitácií či hraní divadla sa viacerí zajakávajú oveľa menej – vedia, čo povedať a nemusia vyjadrovať svoje vlastné myšlienky, svoj vlastný postoj.

20.11.13

16 - HAWTHORNSKÝ EFEKT E JEHO VPLYV NA ZAJAKÁVANIE

John Harrison
Z knihy Predefinovanie zajakávania (Redefening stuttering) od Johna Harrisona.
  

Hawthornský efekt 

Hawthornský efekt je jedným z dôležitých objektov výskumov v oblasti psychológie. Pôvodný plán bol odsledovať vplyv intenzity svetla na pracovnú výkonnosť. Dospeli však k prekvapivým výsledkom. Pri zvyšovaní aj pri znižovaní intenzity svetla dochádzalo k zvýšenej produktivite práce. Čiže intenzita svetla  nezohrávala úlohu. Ako neskôr zistili, zvýšenú produktivitu spôsobovalo samotné pozorovanie a hodnotenie, zmenené vnútorné nastavenia.  Šesť žien, ktoré boli vybrané na tento výskum a boli sledované v špeciálnych podmienkach, mali zrazu pocit iného prístupu od vedenia, boli súčasťou výskumu, čo im dávalo pocit dôležitosti.  Ich emócie boli pozitívne, mali pozitívnu vieru v seba aj v management, pozitívne vnímanie danej situácie, pozitívny prístup. Necitíli hnev a zlosť, čím redukovali fyziologické negatívne reakcie a správanie.
 
 
Tento efekt sa dá aplikovať aj na rôzne rečové terapie. Rečová neplynulosť sa na rôznych terapiách môže zlepšovať,  pretože prístup terapeutov  je iný ako v bežnom živote,  prostredie pôsobí relaxujúco a nie stresujúco, máme pozitívne naladenie.  Pri návrate späť však obyčajne väčšina skĺzne tam, kde boli predtým. Pretože vnútorné nastavenia ostali nezmenené.
 

Zmena predvolených nastavení

Predstavte si program z balíku Microsoft Office – Word. Zakaždým keď ho otvoríte, má rovnaké predvolené nastavenia – automatické nastavenie okrajov, fontu, veľkosti písma, zarovnania. Ak chceme, môžeme tieto nastavenia zmeniť. Avšak keď dokument zatvoríme a opäť otvoríme, nastavenia budú opäť rovnaké ako predtým. Prečo? Lebo sme ich neuložili ako predvolené.
 
Trvalá zmena v reči môže nastať iba vtedy, keď trvalo zmeníme naše vnútorné predvolené nastavenia.  Keď ako dieťa získame zlé návyky myslenia, cítenia a reagovania a tie používame niekoľko rokov, stanú sa automatické a podvedomé. Získame tak strach z rozprávania, strach z hodnotenia, začneme sa príliš sústrediť na to, čo hovoríme, rozprávanie sa stane pre nás stresujúcou záležitosťou. Ak si vizualizujeme strach z rozprávania, naše telo to vyhodnotí ako hrozbu a spustí fyziologické reakcie ohrozenia. Uložíme si tak do podvedomia nastavenia pre trvalé zajakávanie. Na vytvorenie nastavení pre plynulosť potrebujeme podobný proces vytvárania zmien v navyknutých spôsoboch myslenia, cítenia a reagovania a ich praktizovanie tak dlho, až sa nám uložia v podvedomí ako predvolené.
 

19.11.13

15. IZOLUJE NÁS ALEBO NÁM OTVÁRA OČI?

Myslíme si, že sme odlišní. Že nesieme ťarchu bremena tej neuveriteľne silnej závory, ktorá nechce vypustiť naše slová zvnútra. Často si predstavujeme, akí  sú iní ľudia. Tí nezajakaví. Ako im je ľahko na svete, všade si rozkrikujú, čo len chcú.

                                                                                                         
 My sme sa museli naučiť byť trpezliví a vďační aj za minimum sebaprejavenia sa. Naša nevítaná vlastnosť nás naučila skromnosti a pokore. Považujeme sa za citlivejších, chápavejších, tolerantnejších. A sme nimi naozaj? Vieme si predstaviť všetky iné bremená a závory, ktoré je schopná vymyslieť nevyspytateľná príroda alebo samotný život? Nie sme jediní na svete obdarení akousi  výnimočnosťou. Využime ju vo svoj prospech a pozastavme sa rozmýšľať a pozorovať s otvorenými očami. Pozrime sa druhým smelo do očí a neodvracajme pohľad v zahanbení nášho prejavu.  Veď je tu aj ten druhý. On sa chce s nami rozprávať. S nami ako s ľuďmi a nie so slovami, ktoré nešikovne vyjadrujú myšlienky.  Náš pohľad vyjadrí viac. Dôveru a spojenie. Ochotu a záujem o toho druhého. Možno sa v jeho očiach skrýva dôležitá prosba alebo aspoň radosť z prejavenej spoločnosti. A my sme jej predsa hodní. Ako každý iný. Každý, čo sa pasuje so svojim životom a vie si ho pritom vychutnať. S dokorán
otvorenými očami ochotnými vidieť tú nádheru naokolo.

18.11.13

14. POROZUMENIE SYSTÉMU ZAJAKÁVANIA

 
John Harrison
Z knihy Predefinovanie zajakávania (Redefening stuttering) od Johna Harrisona
 
Existujú 4 typy rečovej neplynulosti:
  • Chorobná neplynulosť – spôsobená poranením mozgu (napr. pri zranení hlavy, Parkinsonova choroba..)
  • Vývojová neplynulosť – pridružená malým deťom, obyčajne zmizne počas dospievania.
  • Zakoktanie – objavuje sa, keď sú ľudia zmätení, rozrušení, nazýva sa aj jazyková neistota.
  • Blokovanie reči, zajakávanie – prerušenia reči, zablokovanie – na tento typ má vplyv šesťuholnik zajakávania (vid nižšie). Snahy o prekonanie blokov sú buď snaha preraziť (tlačiť, predĺžiť zvuk, trhnutie hlavou, stláčanie prstov) alebo obísť (opakovať predošlé slovo alebo zvuk, ostať ticho kým neprejde blok, nahrádzať slová, prestať hovoriť..).
 
Zajakávanie spôsobuje viacero faktorov, môžme ich zhrnúť do nasledovného šesťuholníka:
 
 
  • Fyziologické reakcie – niektorí ľudia majú väčšie predispozície k nadváhe, niektorí horšie zvládajú stres, iní majú väčšie sklony k precitlivelosti a zraniteľnosti. Stres ale aj zvýšená miera precitlivelosti a zraniteľnosti  môžu spôsobiť okrem iného aj neplynulosť. S týmito reakciami sa nedá moc robiť, ale zlepšením ostatných bodov šesťuholníka sa ich výskyt zníži.
  • Správanie – tak ako určité správanie je kontraproduktívne k chudnutiu, existuje aj správanie, ktoré uberá plynulosti reči – napríklad zadržiavanie dychu, špúlenie pier, stiahnutie hrdla a rôzne iné zle zaužívané spôsoby ako sa vyhnúť zablokovaniu alebo cezeň prejsť. Je nutné si toto správanie uvedomiť a prestart ho používať.
  • Emócie – keď sú ľudia úzkostliví, znepokojení, často tieto pocity zaháňajú jedlom. Negatívne emocionálne naladenie môže tiež ovplyvniť plynulosť reči.  Negatívne emócie spojené s rozprávaním je potrebné nahradiť pozitívnymi. Je dôležité určiť si bezpečný štartovací bod na rozprávanie a natrénovať si v ňom pozitívne emócie, radosť z rozprávania. Postupovať po rebríčku postupne do menej pohodlných situácií. Pokiaľ do tréningu nezapojíme iných ľudí, nič sa nezmení, pretože zajakávanie je sociálny problém.
  • Vnímanie – vnímanie je to, čo prežívame v danom momente. Napríklad anorektický človek sa vníma ako tučný a chce ešte viac schudnúť. Silný lejak bude inak vnímať záhradkár, ktorý má vyschnutú pôdu a inak človek, ktorý je v oblasti ohrozenej záplavami. Ak vnímame sami seba ako čudáka kvôli tomu ako rozprávame, presvedčíme sami seba, že ak niekto šušká, bude to zaručene o nás. Naučte sa byť objektívnymi pozorovateľmi a buďte neustále pripravení skúmať svoje podvedomie. Vnímajte dané situácie s nadhľadom, nie osobne a precitlivelo.
  • Viera – na rozdiel od  vnímania, ktoré je závislé na danom okamžiku, viera zostáva relatívne konštantná. Vytvárame si ju postupne na základe našej interpretácie rôznych skúseností a situácií. Môže byť tiež formovaná našimi rodičmi, učiteľmi a inými autoritami. Negatívna viera nás môže stiahnuť dole a spôsobiť ťažkosti zmeniť ju. Môžeme uveriť, že nikdy nebudeme chudí, že dobre vyzerajúce dievča/chlapec nás nikdy nebude chcieť, že sme horší od ostatných, pretože sa zajakávame. Treba vystúpiť von zo zabehnutého negatívneho kolobehu myslenia, vytvoriť si pozitívne viery.  Naše viery hrajú buď s nami, alebo proti nám. Čomu veríme, tým sa aj staneme.
  • Odhodlanie, zámer – naše telo má podvedomé reakcie – ak sa nám niečo nedá vysloviť, telo je naprogramované sa radšej stiahnut a vyhnúť sa zosmiešneniu. To nás potom brzdí v snahe hovoriť. Skúmajte reakcie svojho podvedomia, zbavte sa brzdiacej sily.
Všetky body šesťuholníka sú v dynamickom vzťahu a vzájomne sa ovplyvňujú. Ak väčšina bodov bude negatívna, bude negatívny celkový efekt. Čim viacej bodov v šesťuholníku sa podari obrátiť na pozitívne, tým väčšia bude plynulosť reči.
 

4.8.10

13. S AKOU PLYNULOSŤOU REČI BY SME BOLI ŠŤASTNÝMI?

Všimli ste si niekedy ako rozprávajú vaši kamaráti nebalbutici, predavač v obchode, ľudia náhle oslovení v televízii či hocijaký iný smrteľník nebalbutik? Skúste sa niekedy niekoľko minút zamerať na ich verbálny prejav a uvidíte ako často opakujú slabiky, slová či majú problém presne vyjadriť, čo si myslia. Áno, nie je to to isté ako v napätí a fyzickom bloku tlačiť zo seba slovo, ktoré máme jasne na mysli a “musieť” si pritom pomáhať žmúrením očí, zovretím pier či iným šklbaním tváre.

Väčšina balbutikov má však obdobia, kedy sú ich bloky miernejšie a ich reč je takmer podobná priemernému nebalbutikovi. Sme však aj tak stále v strehu, uvedomujeme si každé malé zaseknutie a v duchu si ho vyčítame. V týchto chvíľach je naším najväčším trápením naša vnútorná kritika, pretože navonok sme sa až takého vážneho prečinu určite nedopustili. Sme možno príliš perfekcionisti, alebo si naivne myslíme, že naše pozitívne obdobie by malo vyústiť do absolútnej plynulosti a hnevá nás, keď to tak nie je.

Uvediem jeden príklad, ktorý bol súčasťou istého zaujímavého článku o zajakavosti. Balbutik Američan v ňom hovorí o svojej poľskej kamarátke Oľge Peškovej, ktorá tiež žije v USA.
Oľga je úspešná vo svojom zamestnaní, pracuje vo veľkej firme a hovorí takmer úplne plynulou angličtinou.  V tomto smere dosiahla Oľga svoj cieľ, a tým je - hovoriť dokonalou angličtinou. Ďalším z priateľov autora je pán Galetski, ktorý vlastní v meste reštauráciu. Emigroval do Ameriky už pred viacerými rokmi. Chodil na hodiny angličtiny pre cudzincov do jazykovej školy a po dosiahnutí základnej úrovne, tam prestal chodiť. Napriek tomu je však pán Galetski nesmierne spokojný so svojou angličtinou. Vedie svoj biznis v anglicky hovoriacej krajine, vie sa porozprávať so svojimi zákazníkmi a tí mu bez problémov rozumejú. A to je vlastne to, na čom mu záleží.

Pán Galetski nepracuje ako hovorca verejnej spoločnosti, ani ako hlásateľ v rádiu. Nechcem tým povedať, že máme znížiť naše nároky, ale možno si realisticky zvážiť naše ciele a priority a byť so sebou trošku spokojnejší. Náš čas na tomto svete je prikrátky a naše životné šťastie máme v rukách my sami.

19.7.10

12. AKO VYTVORIŤ MALÉHO BALBUTIKA

V tomto príspevku sa nepopisuje prevencia ani liečba zajakavosti. Naopak ide o manuál na vytvorenie malého balbutika a možno o malú inšpiráciu na zamyslenie sa.

Predstavujeme vám malého Peťka, s ktorým rodičia práve prišli do logopedickej poradne. - Náš syn je balbutik.-  oznamujú problém logopédovi.
Celá rodina už o tom vie, všetci sú z tejto smutnej noviny zronení: rodičia, tety, ujovia, starí rodičia...
V poradni sa logopéd opýta na vek dieťaťa.
- Peťko má 3 roky. Zajakávať sa začal pred týždňom, prišlo to náhle z ničoho na nič. Nevieme, ako sa to vlastne mohlo stať. -
Rodičia pôsobia dojmom pohotovostnej situácie. Mame sa objavia slzy v očiach, otec vyzerá veľmi znepokojene a chlapček celý deň kokce.
Podľa vyjadrenia rodičov Peťko rozprával správne až kým zrazu neprišla naňho táto zajakavosť.
Rodičia majú vysokoškolské vzdelanie a chlapec vyrastal v najlepšom prostredí pre svoj rozvoj. Počas tehotenstva a dojčenia mu bola venovaná výhradná starostlivosť. Didaktickými pomôckami od malička podporovali jeho vývoj, čo postupne dokázalo nadpriemernú inteligenciu chlapca a zaručovalo, že má pred sebou úspešnú budúcnosť.
-Celé sa to vlastne začalo takto: Peťko sa hral s otcom, zatiaľ čo mama varila večeru. Dovtedy rozprával pekne, až kým sa neprihodilo toto. -
Otec si pozeral s Peťkom fotografie a chlapec sa prekvapil, keď na jednej z nich zbadal samého seba. Otec sa ho spýtal, kto to na tej fotke je, ale Peťko mu nevedel odpovedať. Keď sa ho to vytrvalo vypytoval ďalej, chlapec sa odvážil povedať svoje meno, Peťko. Nevyšlo mu to však plynulo. Povedal:
-To je Pe-Pe-Peťko.-
Otec postrehol chybičku v odpovedi a znovu sa Peťka opýtal, kto je to na fotke. Chlapec to dôsledne zopakoval: -Pe-Pe-Peťko.-
Zhrozený otec kričí na manželku: -Martina, Peťko sa zajakáva!-
-To snáď nie. To nemôže byť pravda!- odpovedá matka s hrôzou a smútkom v očiach.
Peťko pozerá zmätene na rodičov. Tí sa ho zdesene odznova vypytujú na svoje meno. A potom na mená predmetov okolo seba. Peťko preľaknuto vykoktáva hlásky z hrdla. Po každom slove zdesenie v tvári rodičov narastá, až sa Peťko dostáva do stavu, keď takmer nemôže nič povedať.
Vystrašená mama obtelefonuje celú rodinu. Volá babke, tete aj krstnej mame.
Na druhý deň sa pri rodinnom obede všetci zameriavajú na Peťkovu zajakavosť a zasypávajú ho otázkami. Všetci dúfajú vo vyvrátenie diagnózy, ale nútia ho vlastne do čo najdokonalejšieho a najrýchlejšieho zajakávania sa. Peťko nechce už viac rozprávať, rozplače sa a odíde do izby bez obeda. Po ťažkom vyčerpaní po chvíli zaspí.
Cez týždeň nakoniec zoberú Peťka k logopédovi, ktorý ich po vyšetrení ukľudňuje. Ubezpečuje ich, že ide iba o vývojovú neplynulosť v reči dieťaťa, ktoré si ešte len osvojuje verbálny prejav. Vraví, že Peťkovi sa treba s láskou venovať, nenútiť ho do rozprávania, neupozorňovať ho na neplynulosť v reči a nerobiť z toho rodinnú udalosť.
Rodičia zhodnotia, že tento logopéd nie je ten správny odborník pre ich syna. Určite ich chcel iba rýchlo odbiť a nevenoval záležitosti dostatočnú pozornosť. Hľadajú preto skúsenejšieho odborníka.
Na Peťka sa stále obracajú s nespočetnými otázkami, a udržiavajú tak vo skvelej forme jeho zajakavosť.
Jedného dňa vidí Peťkova mama, ako sa Peťko sám bez zajakávania rozpráva s pánom pekárom. Rýchlo sa priblíži k Peťkovi a pekárovi. A Peťko začne znovu hovoriť tak ako predtým. S dokonalou zajakavosťou.

Zdroj:luriapsicologia

6.7.10

11. LABYRINT ZAJAKAVOSTI


Ako vravia niektorí odborníci – mnoho balbutikov by sa za dosiahnutie plynulého rozprávania upísalo diablovi. „Myslia si, že dosiahnutím plynulosti by sa skončili všetky ich trápenia.“

Nie je však práve plynulosť jedným zo strašiakov nášho labyrintu zajakavosti?
Snažíme sa za každú cenu rozprávať čo najplynulejšie. Vynakladáme obrovské úsilie, energiu a nádej na získanie plynulosti. Možnože nie sme práve otrokmi zajakavosti ale naopak sme otrokmi plynulosti...

Na vysvetlenie tohto filozofovania pridám pár citátov balbutikov z Venezuely a zo Španielska:

Počas môjho života som vyskúšal množstvo terapií a v jednotlivých obdobiach som dosiahol rôzne úrovne plynulosti reči. Nespočetne veľakrát som bol úplne plynulým rozprávačom, dokonca dokonalejším ako bežný nebalbutik. Napriek tomu sa však môj problém nevyriešil. Naopak vo svojom vnútri som sa cítil stále viac a viac otrokom dojmu, ktorý urobím na ostatných. Otrokom žijúcim v strachu, že sa vrátim do predošlej fázy, že znovu zlyhám. Stal som sa strojom, mašinou kontrolujúcou každé vyslovované slovo. Paradoxom je, že čím plynulejšie som hovoril, tým viac rástla vo mne moja identita balbutika so všetkými týmito negatívnymi pocitmi, čo obnáša. Veľmi rýchlo som sa začal opäť zamotávať do známej špirály úzkosti a strachu balbutika.Zmätený som si uvedomil, že nebyť balbutikom neznamená hovoriť plynulo. Náš problém nie je ani zďaleka taký jednoduchý. „    




„Nie som už ochotný robiť si štatistiku mojej plynulosti a zajakavosti. Mal som obdobia, kedy som rozprával úplne plynule, ale tieto obdobia nepatrili ani zďaleka k tým najšťastnejším v mojom živote. Stačilo, aby som sa pár krát zasekol a už som spochybňoval účinnosť terapie, alebo si myslel, že robím niečo zle. Nakoniec som sa zbavil tejto posadnutosti a som teraz spokojnejší. Nenechám, aby ani plynulosť ani zajakavosť riadila môj život. Začal som konečne slobodne žiť. Nepatrím medzi tých povestných 5%, čo zvíťazili nad svojou zajakavosťou. Záleží na uhle pohľadu, čo je pre koho víťazstvom v jeho živote.“
 
Ako sa však vysomáriť z tohto blúdneho kruhu?
Niektorí odborníci odporúčajú nezameriavať sa na plynulú reč, ale naopak nájsť v sebe vlastné, prirodzené ja-rozprávača, komunikátora, ktoré nám umožní prirodzené a spontánne správanie sa vo verbálnych situáciách. Nehrať falošné role, ale nájsť v sebe vlastného uvoľneného rozprávača spokojného so sebou samým.

11.6.10

10.ODVAHA, JASNÉ NÁZORY A MIKROFÓN V RUKE

V tomto príspevku by som iba chcela vzdať hold asi najslávnejšiemu koktajúcemu Slovákovi (aspoň z tých, ktorí to na sebe nechajú poznať) - Tomášovi Hudekovi.


Ak ste ešte náhodou nemali možnosť vidieť jeho účasť v Nu Spirit Club, v ktorej vtipne a veľmi výstižne komentuje problémy koktajúcich, kliknite si na tieto dva linky a dodá vám to radosť do života: Silné reči - Tomáš Hudek (1. časť);Silné reči - Tomáš Hudek (2. časť)

12.3.10

ZAJAKAVOSŤ (BALBUTIES) Z PSYCHO-SOCIÁLNEHO HĽADISKA

Väčšine ľudí sa pod pojmom zajakavosť vybaví v mysli porucha reči, alebo jednoducho ľudia, ktorí nie sú schopní plynulo hovoriť. V ich mysli je spojená neplynulosť reči s logopedickou liečbou. Tak sme tomu vždy boli naučení: ak niekto nehovorí tak plynulo ako ostatní ľudia, mal by sa obrátiť na logopéda. Tento názor prevláda u rodičov, pedagógov i laickej verejnosti. Ak sa však obrátime na samotných zajakavých (balbutikov), ktorí majú celoživotnú skúsenosť s touto „poruchou“ (nemám teda na mysli detskú vývinovú neplynulosť) a aj s množstvom logopedických terapií, dychových a hlasových cvičení, tak sa stretneme s oveľa skeptickejším postojom.
Jedným z dôvodov nedôvery k logopedickým terapiám je ich neúčinnosť. Aj keď v niektorých prípadoch sa dosiahne pozorovateľné zlepšenie reči v období terapie a krátko po nej, u drvivej väčšiny pacientov sa však ich reč po istom čase znova vráti do pôvodného stavu. Po pár rokoch im odporučia iného super logopéda s novým prístupom, a tak absolvujú ďalšiu terapiu, dosiahnu isté zlepšenie a po čase padnú znova do tej istej situácie. A to jednoducho preto, že zajakavosť u dospelého jedinca je zatiaľ nevyliečiteľná.
Druhým bodom kritiky logopédie v oblasti zajakavosti je základný logický prístup, ktorý spočíva už v samotnej definícii zajakavosti. Je vlastne zajakavosť neplynulosť reči? Ak by ňou bola, tak by sa asi dala logopedicky vyliečiť. Ak by ňou bola, tak by bol balbutik človekom, ktorý sa nevie plynulo verbálne vyjadrovať a musíme ho to naučiť. Cieľom logopédie by teda bolo – naučiť balbutika plynulej reči. Znie to celkom logicky, nie? No a tak by sme sa teda zamerali na dychové a hlasové cvičenia, ktoré by dopomohli balbutikovi dosiahnuť plynulý rečový prejav, ktorého nie je schopný. Fajn. Avšak má to jeden malý háčik. Nevie naozaj balbutik plynulo hovoriť? Nevie ako sa má pri reči dýchať a vyslovovať? Tak to sme teda na omyle! Balbutik hovorí úplne plynulo, keď rozpráva sám so sebou, keď je v miestnosti sám a nemá poslucháčov, keď spieva, keď sa rozpráva so zvieraťom či bábätkom a mnohokrát aj pri hre divadla, ak sa dokáže úplne vžiť do role postavy (rola nebalbutika). Je teda schopný plynulého rečového prejavu, dokáže správne dýchať a vyslovovať. A tu sa logopédia dostáva do slepej uličky. Pretože si uvedomíme, že vlastne nejde o samotnú reč ako takú, ale že ide o komunikačné situácie, v ktorých účinkujú iní dospelí ľudia, ktoré nám spôsobujú problémy s plynulosťou. A teda problém je asi niekde inde, a nie v tom, že nevieme správne dýchať a mäkko vyslovovať.

V mnohých krajinách sa hlavne kvôli týmto dôvodom postupne odsúva výskum a liečba zajakavosti  dospievajúcich a dospelých z poľa logopédie a presúva sa do oblastí ako psychológia, neurológia, sociológia, či dokonca antropológia. Špecialisti z mnohých odborov sa teda snažia pozerať na tento jav zo širšieho uhla a všímať si po dlhých rokoch nielen neplynulosť reči ale aj samotného balbutika vo svete a jeho živote.
Nasledovne uvádzam niekoľko názorov zahraničných odborníkov:

  • Zajakavosť nie je ukrytá v samotnom človeku či v jeho organizme, ale sa nachádza v komunikačnej situácii medzi osobami, ktoré sa jej zúčastňujú.
  • Dá sa povedať, že zajakavosť vzniká skôr v myšlienkach balbutika než v jeho samotnej reči. Zajakavá reč je produktom istého druhu myslenia, ktorý sa vyznačuje nedostatkom sebadôvery vo svoju vlastnú reč. Inými slovami povedané, vierou balbutika v to, že sa zajaká.
  • Zmenou postoja a myslenia môžeme dosiahnuť zmenu v konaní, ktoré je na neho viazané. A teda budeme môcť zmeniť správanie sa zajakavej reči na správanie sa plynulej, spontánnej (nekontrolovanej) reči. 
 Silvia Friedman


Akonáhle sa zajakavosť stane pevnou súčasťou človeka, dedičné faktory strácajú svoju dôležitosť a vytvára sa takzvaný „vlastný obraz - presvedčenie balbutika“. Avšak keby balbutik zabudol na to, kým je, stratili by sa jeho rečové problémy.
Bloodstein


Táto teória má okrem iného možno aj súvislosť s vysvetlením, prečo sa herci balbutici pri hraní nezajakávajú.
Bloodstein ďalej vytvára prepojenie medzi biologicko-fyziologickou a psychologickou stránkou zajakavosti.

Presvedčenie balbutika ohľadom samého seba a svojej rečovej schopnosti spôsobuje nedobrovoľným, mimovoľným spôsobom skupinu zmien a modifikácií v periférnom nervovom systéme. Tieto zmeny sú nasledovne sprevádzané nervovo-svalovými disfunkciami, ktoré znemožňujú harmóniu reči.
Bloodstein


Naozajstná zajakavosť sa vyvinie po jej diagnóze a nie pred ňou, a teda je následkom samotnej diagnózy.
Wendell Johnson


Názorov, ktoré by sa dali uviesť je oveľa viac a v budúcich článkoch sa im budeme venovať.

Použité citáty boli vybrané z publikácie Antropológia zajakavosti od Cristóbala Loriente Zamoru

2.3.10

JE ZAJAKAVOSŤ (BALBUTIES) DRUHOM POSTIHNUTIA?

Balbutik alebo balbutička,

zamysleli ste sa niekedy nad tým, že Vaša odlišná črta - Váš "rečový problém" sa možno niekde vo svete charakterizuje ako postihnutie?

Áno, možno sa to zdá byť prehnaným označením a človeka určite šokuje, keď zistí po dvadsiatich či tridsiatich rokoch, že je vlastne postihnutý.
O tejto informácii som sa dozvedela v Španielsku, kde sa už niekoľko rokov vyhodnocuje podľa odborného vyšetrenia a istej tabuľky stupeň (%) postihnutia. Tam nerozdeľujú postihnutých na telesne a mentálne postihnutých, ale na postihnutých 15-tich konkrétnejších  druhov (postihnutí dýchacieho, kardiovaskulárneho, tráviaceho systému; zrakovo, sluchovo, rečovo postihnutí, atď...). Rečovo postihnutí majú svoje "čestné" miesto v tomto zozname a v podrobnejšom rozdelení nájdete kategóriu zajakavosť. Neviem, či je tomu tak aj na Slovensku, možno hej, a vlastne nepopisujem žiadnu veľkú novinu :-)
Ja som sa nad týmto zistením pozastavila, pretože som si nebola veľmi istá, či by som sa sama niekedy zaradila do tejto kategórie. V Španielsku je to samozrejme dobrovoľné, na vyštrenie a vyhodnotenie stupňa postihnutia Vás nikto nenúti ísť, a napriek tomu sa každým rokom viac balbutikov k tomuto postihnutiu hlási.

Je však balbutik postihnutý? Čo vlastne znamená byť postihnutým? Nepoznám presnú poučku, ale osobne si pod týmto označením predstavím človeka, ktorý je znevýhodnený v bežných životných situáciách. Niekto je znevýhodnený minimálne a iní zas vo väčšej miere, a to je myslím, vyjadrené (%) stupňom postihnutia. Dorozumievanie sa a rečový prejav je v dnešnej dobe bežná a nevyhnutná situácia. Väčšina balbutikov je schopná sa dorozumieť, mnohokrát však s istými problémami, ktorých veľkosť závisí od stupňa zajakavosti daného balbutika. Dá sa to prirovnať sluchovo postihnutým, z ktorých nie všetci sú úplne hluchí. Niektorých sluch je iba mierne narušený, iní počujú menej a niektorí nepočujú vôbec.

A prečo by sa vlastne nejaký balbutik mal chcieť nechať označiť za postihnutého? Podľa môjho názoru sme v našom živote zažili mnoho situácii, v ktorých sme pre náš rečový prejav boli diskriminovaní alebo znevýhodnení. Od ústnych skúšok, pohovorov na nové pracovné miesto, náročnejších komunikačných situácií na pracovisku... No a v Španielsku, kde sa tento kódex postihnutia uplatňuje, sú napríklad firmy a štátne inštitúcie povinné zamestnať 2% pracovníkov z okruhu postihnutých (akéhokoľvek druhu). Ak túto podmienku nesplnia, sú povinný platiť vysoké pokuty. Taktiež školy, univerzity, ministerstvá, správy obcí alebo iné štátne inštitúcie sú povinné zamestnávať postihnutých a majú pre nich vyhradené pracovné miesta. Postihnutí sú tiež oslobodení od mnohých poplatkov a pri ťažšom stupni poberajú sociálne dávky.
Možno si teraz ako balbutik pomyslíte, že ide o pozitívnu diskrimináciu, o akú by ste nemali záujem. Ale na druhej strane v mnohých, pre nás náročných situáciách, nemáme záujem o to, aby nás diskriminovali, len preto, že nám dlhšie trvá vykoktať, čo máme na srdci.

Každopádne, nech sa už na túto tému pozrie každý so svojho uhla pohľadu...
Ja ešte pridám preklad zo španielskeho zákonníka, konkrétne paragraf postihnutia reči, odstavec zajakavosť.

Poruchy plynulosti: zajakavosť
- Jedinec trpí touto poruchou ak sa u neho vyskytujú okrem neplynulosti reči aj tieto faktory: nadbytočné svalové vypätie počas hovoru, nepravidelnosť a nevhodná frekvencia dýchania, úzkosť pred určitými situáciami spoločenskej komunikácie a negatívne očakávania balbutika vzhľadom na svoje schopnosti v rečovom prejave.
Ide teda o súhrn fyzických, psychických a situačných faktorov.
Je preto potrebné odborné vyšetrenie zamerané na tieto úrovne: plynulosť, svalové činnosť a postoj voči ústnej komunikácii.
- Vyhodnotenie postihnutia nesmie byť uskutočnené pred dovŕšením 14-teho roka života.
- Skôr ako sa pristúpi k vyhodnoteniu postihnutia, mali by byť vyčerpané všetky dostupné liečebné možnosti.
- Vzhľadom na skutočnosť, že uvedomenie si tejto poruchy a aj negatívne ohodnotenie hovoru balbutika môžu mať pre jedinca škodlivé následky (diagnosogenia), treba tento krok prekonzultovať s odborníkom.
- Ak je zajakavosť prejavom neurologických ochorení, zníženého intelektu, či vývinovej neplynulosti reči, vyhodnotenie sa uskutoční na základe kritérií daných
ochorení.

Hodnotenie zajakavosti sa vykonáva podľa Tabuľky V, ktorá popisuje stupne postihnutia reči a artikulácie.

Tabuľka V (reč - artikulácia):
Stupne postihnutia pri poruchách reči:

Stupeň I - minimálne obmedzenie:
Postihnutie pri verbálnej komunikácii od 0 do 11%
- Jedinec je schopný vykonávať väčšinu artikulačných činností potrebných pri každodennej ústnej komunikácii s dostatočnou intenzitou, jasnosťou, rýchlosťou a ľahkosťou, aj keď musí pritom vynaložiť isté úsilie alebo môže mať ťažkosti pri vyslovovaní istých fonetických skupín či ťažkosti pri udržaní rýchlosti hovoru. V niektorých chvíľach si môže poslucháč všimnúť opakovanie v reči jedinca.

Stupeň II A - mierne obmedzenie:
Postihnutie pri verbálnej komunikácii od 12 do 23%

- Jedinec je schopný vykonávať mnoho artikulačných činností potrebných pri každodennej ústnej komunikácii s dostatočnou intenzitou, jasnosťou, rýchlosťou a ľahkosťou, aj keď je jeho/jej reč takmer stále slabšia, nezreteľná, pomalá alebo prerušovaná do takej miery, že sa sťažuje zrozumiteľnosť jedinca v rušných verejných priestoroch bežného života (stanice, reštaurácie, vlaky, vozidlá, atď.). Jedincovi je rozumieť v normálnom prostredí (dialógy v nepočetných skupinách, pokojné rozhovory v nerušenom prostredí).

Stupeň II B - závažné obmedzenie:
Postihnutie pri verbálnej komunikácii od 24 do 35%

- Jedinec je schopný vykonávať niektoré artikulačné činnosti potrebné pri každodennej ústnej komunikácii s dostatočnou intenzitou, jasnosťou, rýchlosťou a ľahkosťou, aj keď má značné ťažkosti dohovoriť sa v rušivom prostredí, rýchlo sa unaví a takmer nie je schopný/á udržať plynulú a zrozumiteľnú artikuláciu v krátkych časových okamihoch. Je schopný/á rozhovoru so známymi osobami, ale neznámi ľudia mu/jej rozumejú s ťažkosťami, a to aj v normálnom prostredí.

Stupeň III A - ťažké obmedzenie:
Postihnutie pri verbálnej komunikácii od 36 do 47%

- Jedinec je schopný vykonávať málo artikulačných činností potrebných pri každodennej ústnej komunikácii s dostatočnou intenzitou, jasnosťou, rýchlosťou a ľahkosťou. Je schopný/á vysloviť iba samostatné slová či krátke vety alebo je intenzita reči taká slabá, že jedinca počuje iba blízky poslucháč alebo je prejav tak nezrozumiteľný, že mu/jej je rozumieť iba výrazy viazané na obsah rozhovoru.

Stupeň III B - veľmi ťažké obmedzenie:
Postihnutie pri verbálnej komunikácii od 48 do 59%

- Jedinec nie je schopný vykonávať artikulačné činnosti potrebné pri každodennej ústnej komunikácii s dostatočnou intenzitou, jasnosťou, rýchlosťou a ľahkosťou. Postihnutie rečového prejavu jedinca sa stáva globálnym postihnutím jedinca.

19.2.10

PRÁVA A POVINNOSTI BALBUTIKOV


Ako balbutici máme právo:

1. zajakávať sa alebo rozprávať plynulo, na takej úrovni, akú sme schopní alebo ochotní dosiahnuť.

2. komunikovať, vyjadrovať sa a byť vypočutí bez ohľadu na stupeň závažnosti našej zajakavosti.


3. aby s nami jednotlivci, skupiny, inštitúcie a masmédiá zaobchádzali s úctou a rešpektom bez ohľadu na ťažkosti v našej komunikácii.

4. na udelenie a uplatnenie všetkých práv obsiahnutých v zákonoch a legislatívach, ktoré sa vzťahujú na všetkých občanov, bez toho, aby sme boli diskriminovaní kvôli našim ťažkostiam pri rečovom prejave.

5. na odškodnenie v prípade dokázania nespravodlivého zaobchádzania alebo neúcty, a to na základe platnej legislatívy.

6. byť podrobne informovaní o terapiách a ich reálnych pravdepodobnostiach úspechu, zlyhania a recidívy.

7. absolvovať terapiu alebo liečbu, ktorá je čo najvhodnejšia pre naše potreby, záujmy a osobné vlastnosti a je vedená kvalifikovaným profesionálom.

8. na voľbu účasti na terapii alebo jej odmietnutí a na zmenu terapie alebo terapeuta, ak to uznáme za vhodné, a to bez škôd a postihov.


A ako balbutici máme povinnosť:

1. byť si vedomí toho, že naši poslucháči alebo členovia diskusie nemusia byť informovaní o zajakavosti, jej prejavoch a následkoch alebo môžu mať iný pohľad na vec ako väčšina balbutikov.


2. upozorniť poslucháčov alebo členov diskusie, ak potrebujeme viac času na náš rečový prejav.

3. aktívne sa zúčastňovať alebo spolupracovať na terapeutických programoch a/alebo asociáciách či združeniach vybratých podľa slobodnej voľby.

4. vynaložiť potrebnú snahu na prekonanie znevýhodnení spôsobených zajakavosťou, realisticky odhadovať vlastné možnosti, schopnosti a slabosti a vyvinúť si zdravý zmysel pre humor ohľadom seba samého.

5. zaobchádzať spravodlivo, s úctou a rešpektom s inými, ktorí trpia odlišnosťami, problémami, postihnutiami či znevýhodneniami akéhokoľvek charakteru.

6. byť si vedomí potreby rozširovania povedomia a znalostí o zajakavosti a jej dôsledkoch.



Vypracovala ISA (International Stuttering Association) v rámci projektu spolupráce balbutikov, profesionálov a výskumníkov.

11.2.10

AKO SA POVIE "ZAJAKAVOSŤ" V INÝCH JAZYKOCH?

Neviem, či aj vám sa zdá byť slovo "koktanie" ideálne na zakoktanie sa... opakovaná tvrdá spoluhláska "k" nenabáda zrovna k jemnému začiatku slova.
 Anglicko-americké "stuttering" tiež nie je veľmi jemné a španielske slovo "tartamudez" je podobného štýlu.

Možno ide iba o moju psychickú zábranu pri vyslovovaní týchto slov... Pocestujme teda aj do iných končín, veď zajakavosť nepozná hranice, a pozrime sa ako tam nazývajú tohto spoločníka nášho života.



EURÓPA
Holandsko: stotteren
Fínsko: ankyttaa
Francúzsko: begaiement
Nórsko: stamming
Rusko: zaikatsia,zaikanie
Nemecko: stottern
Taliasko: balbuzie
Litva: stostisanas
Maďarsko: dadogo
Anglicko: stammering
Španielsko: tartamudez

Severná a Stredná Amerika
USA: stuttering
Pôvodní Američania:
Čerokíovia:a-da-nv-te-hi-lo-squi
Eskimáci: iptogetok
Kmeň Acoma: tuni tunu kadz’i

Južná Amerika
Brazília: gagueira
ostatné krajiny: tartamudez

AFRIKA
Nigéria: nsu
Somálsko: wuu haghaglayya, hag hago
Starý Egypt: nit-nit
Ghana: howdodo

PACIFIK
Fidži: kaka
Hawai: uu uus

ÁZIA
India: Hakalaana, Konnay, Totalaano
Arabské štáty: kekeme
Čína: hau hick, kou chi
Izrael: gimgum
Vietnam: su noi lap
Japonsko: domori, kitsuon
Kórea: maldeodum
Thajsko: Tid Ang

8.2.10

POHĽAD DO MOZGU

V snahe odhaliť príčiny zajakávania "nahliadlo" mnoho vedcov do mozgu balbutika a porovnalo ho s mozgom človeka, ktorý sa nezajakáva.

A čo našli?







1) POHYB SÁNKY
  • MOZOG BALBUTIKA
Oblasť ovádajúca svalovú činnosť artikulačného aparátu (predná motorická kôra) sa aktivuje rovnako v oboch hemisférach mozgu.
  • MOZOG ČLOVEKA, KTORÝ SA NEZAJAKÁVA
Väčšia aktivácia ľavej časti mozgu. Práva hemisféra je len v minimálnej činnosti.
MOZOG BALBUTIKA                                                   MOZOG ČLOVEKA, KTORÝ SA NEZAJAKÁVA









2) PRÍPRAVA POHYBU REČOVÝCH ORGÁNOV
  • MOZOG BALBUTIKA
Hiperaktivita v pravej hemisfére mozgu.
  • MOZOG ČLOVEKA, KTORÝ SA NEZAJAKÁVA
Nízka aktivácia prednej motorickej kôry iba v ľavej hemisfére.

MOZOG BALBUTIKA                                             MOZOG ČLOVEKA, KTORÝ SA NEZAJAKÁVA

3) SLUCHOVÁ SPÄTNOVÄZBOVÁ KONTROLA VLASTNÉHO HOVORU
  • MOZOG BALBUTIKA
Oveľa menšia aktivácia. Možno ide o istý spôsob sebaobrany v snahe nepočúvať vlastné zajakávanie sa.
  • MOZOG ČLOVEKA, KTORÝ SA NEZAJAKÁVA
Väčšia aktivácia pri "sebapočúvaní sa".

MOZOG BALBUTIKA                                                    MOZOG ČLOVEKA, KTORÝ SA NEZAJAKÁVA









Zdroj: Entendiendo la tartamudez, Félix Romo, 2005