12.3.10

ZAJAKAVOSŤ (BALBUTIES) Z PSYCHO-SOCIÁLNEHO HĽADISKA

Väčšine ľudí sa pod pojmom zajakavosť vybaví v mysli porucha reči, alebo jednoducho ľudia, ktorí nie sú schopní plynulo hovoriť. V ich mysli je spojená neplynulosť reči s logopedickou liečbou. Tak sme tomu vždy boli naučení: ak niekto nehovorí tak plynulo ako ostatní ľudia, mal by sa obrátiť na logopéda. Tento názor prevláda u rodičov, pedagógov i laickej verejnosti. Ak sa však obrátime na samotných zajakavých (balbutikov), ktorí majú celoživotnú skúsenosť s touto „poruchou“ (nemám teda na mysli detskú vývinovú neplynulosť) a aj s množstvom logopedických terapií, dychových a hlasových cvičení, tak sa stretneme s oveľa skeptickejším postojom.
Jedným z dôvodov nedôvery k logopedickým terapiám je ich neúčinnosť. Aj keď v niektorých prípadoch sa dosiahne pozorovateľné zlepšenie reči v období terapie a krátko po nej, u drvivej väčšiny pacientov sa však ich reč po istom čase znova vráti do pôvodného stavu. Po pár rokoch im odporučia iného super logopéda s novým prístupom, a tak absolvujú ďalšiu terapiu, dosiahnu isté zlepšenie a po čase padnú znova do tej istej situácie. A to jednoducho preto, že zajakavosť u dospelého jedinca je zatiaľ nevyliečiteľná.
Druhým bodom kritiky logopédie v oblasti zajakavosti je základný logický prístup, ktorý spočíva už v samotnej definícii zajakavosti. Je vlastne zajakavosť neplynulosť reči? Ak by ňou bola, tak by sa asi dala logopedicky vyliečiť. Ak by ňou bola, tak by bol balbutik človekom, ktorý sa nevie plynulo verbálne vyjadrovať a musíme ho to naučiť. Cieľom logopédie by teda bolo – naučiť balbutika plynulej reči. Znie to celkom logicky, nie? No a tak by sme sa teda zamerali na dychové a hlasové cvičenia, ktoré by dopomohli balbutikovi dosiahnuť plynulý rečový prejav, ktorého nie je schopný. Fajn. Avšak má to jeden malý háčik. Nevie naozaj balbutik plynulo hovoriť? Nevie ako sa má pri reči dýchať a vyslovovať? Tak to sme teda na omyle! Balbutik hovorí úplne plynulo, keď rozpráva sám so sebou, keď je v miestnosti sám a nemá poslucháčov, keď spieva, keď sa rozpráva so zvieraťom či bábätkom a mnohokrát aj pri hre divadla, ak sa dokáže úplne vžiť do role postavy (rola nebalbutika). Je teda schopný plynulého rečového prejavu, dokáže správne dýchať a vyslovovať. A tu sa logopédia dostáva do slepej uličky. Pretože si uvedomíme, že vlastne nejde o samotnú reč ako takú, ale že ide o komunikačné situácie, v ktorých účinkujú iní dospelí ľudia, ktoré nám spôsobujú problémy s plynulosťou. A teda problém je asi niekde inde, a nie v tom, že nevieme správne dýchať a mäkko vyslovovať.

V mnohých krajinách sa hlavne kvôli týmto dôvodom postupne odsúva výskum a liečba zajakavosti  dospievajúcich a dospelých z poľa logopédie a presúva sa do oblastí ako psychológia, neurológia, sociológia, či dokonca antropológia. Špecialisti z mnohých odborov sa teda snažia pozerať na tento jav zo širšieho uhla a všímať si po dlhých rokoch nielen neplynulosť reči ale aj samotného balbutika vo svete a jeho živote.
Nasledovne uvádzam niekoľko názorov zahraničných odborníkov:

  • Zajakavosť nie je ukrytá v samotnom človeku či v jeho organizme, ale sa nachádza v komunikačnej situácii medzi osobami, ktoré sa jej zúčastňujú.
  • Dá sa povedať, že zajakavosť vzniká skôr v myšlienkach balbutika než v jeho samotnej reči. Zajakavá reč je produktom istého druhu myslenia, ktorý sa vyznačuje nedostatkom sebadôvery vo svoju vlastnú reč. Inými slovami povedané, vierou balbutika v to, že sa zajaká.
  • Zmenou postoja a myslenia môžeme dosiahnuť zmenu v konaní, ktoré je na neho viazané. A teda budeme môcť zmeniť správanie sa zajakavej reči na správanie sa plynulej, spontánnej (nekontrolovanej) reči. 
 Silvia Friedman


Akonáhle sa zajakavosť stane pevnou súčasťou človeka, dedičné faktory strácajú svoju dôležitosť a vytvára sa takzvaný „vlastný obraz - presvedčenie balbutika“. Avšak keby balbutik zabudol na to, kým je, stratili by sa jeho rečové problémy.
Bloodstein


Táto teória má okrem iného možno aj súvislosť s vysvetlením, prečo sa herci balbutici pri hraní nezajakávajú.
Bloodstein ďalej vytvára prepojenie medzi biologicko-fyziologickou a psychologickou stránkou zajakavosti.

Presvedčenie balbutika ohľadom samého seba a svojej rečovej schopnosti spôsobuje nedobrovoľným, mimovoľným spôsobom skupinu zmien a modifikácií v periférnom nervovom systéme. Tieto zmeny sú nasledovne sprevádzané nervovo-svalovými disfunkciami, ktoré znemožňujú harmóniu reči.
Bloodstein


Naozajstná zajakavosť sa vyvinie po jej diagnóze a nie pred ňou, a teda je následkom samotnej diagnózy.
Wendell Johnson


Názorov, ktoré by sa dali uviesť je oveľa viac a v budúcich článkoch sa im budeme venovať.

Použité citáty boli vybrané z publikácie Antropológia zajakavosti od Cristóbala Loriente Zamoru

13 komentárov:

  1. mám 26 ročnú dceru,ktora sa zajakava od 3 rokov,prečo sa to stalo neviem.Chodili sme po lekároch,logopedoch, ale výsledok žiadny.nakoniec sme boli u lekára na Morave a ten povedal, že má zúžené dýchacie cesty /to povedali ajlekári/.Predpísal jej Foradil.Niekedy sa zdá že je to lepšie,ale je to len zlé a ešte horšie.Trápi nás to,lebo hoci je inžinierka prácu nemôže nájsť kôli zlej komunikácii.Dá sa jej ešte pomôcť?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný8/03/2012

      Ahoj,
      neviem ci je to este stale aktualne, dufam ze sa stav tvojej dcery zlepsil. Ja som zajakaval od troch rokov. Stalo sa to presne v moment, ked som mal neprijemnu skusenos - videl som ako odpadla moja babicka. Odvtedy som mal velky problem. Nasi skusali vsetko mozne, nakoniec sa to zlepsilo a dnes mam (31 rokov) to mam ako tak pod kontrolou. Aj ked to stale povazujem za problem, pretoze v najnevhodnejsej situacii sa dokazem zajakat.

      Do urcitej miery sa stotoznujem s clankom hore. Nejde o problem ze nevie ako rozptavat. Pokial sa rozprava sama so sebou, tak urcite hovori bez problemov. To, ze nemoze ziskat zamestnanie a stale zajakava vsak nie je problem samotnej "diagnozy" ale ma to v hlave. Som si takmer isty, ze na pohovor alebo dolezite stretnutie ide so svojim "handicapom" v hlave. Chyba jej sebadovera a nevie sa presadit. Je to vsak uplne normalne a prirodzene a dokonca to moze mat aj v podvedomi.
      Znie to trochu ezotericky, ale v podstate jej nepomoze ziadny specialista pokial si to sama nevyrovna v hlave. Ludia sa s tym dokazu zmierit, prijat ze sa zajakavaju - to je ale najvacsia chyba. Je to ako ked si clovek hovori, ze je skaredy, nakoniec ho tak vsetci vnimaju - chyba mu sebadovera, priklada tomu velky vyznam a vyzaruje to z neho.
      Musi ziskat sebadoveru, uvedomit si samu seba, pochopit preco sa jej to stalo a vtlct si do hlavy, ze to nie je jej obejktivny, ale iba subjektivny handicap. Ako nahle toto pochopi nebude sa v kritickych situaciach citit "handicapovana" ale naopak vyrovnana a sebaista. Potom budu ludia na nu reagovat inak a zaroven ziska sebadoveru a bude hovorit normalne.

      Musi vsak tieto traumy pochopit. Ja som napriklad kvoli vysmechu spoluziakov (nikomu som sa nikdy nezdoveroval) stratil sebadoveru a naucil sa ustupovat a problemy neriesit. Okrem toho ma nasi az prilis chranili - samozrejme z lasky. Na zajakavosti je najhorsie, ze sa nedokazes branit slovom. Potom to prestanes robit a v podstate sa nevies hybat. Tieto traumy zacinam chapat az teraz a myslim, ze onedlho budem OK a vsetko co je vo mne sa bude moct presadit.

      Boris

      Odstrániť
  2. Anonymný10/30/2011

    ja mám 20 a mám v podstate ten istý problém. Prácu síce mám ale len na polovičný úväzok a hlavne prácu ktorá ma nebaví. Tiež som balbutik a hnevá ma to, pretože naozaj, pri istých momentoch dokážem rozprávať plynulo, niekedy to absolútne nejde a nemôžem zo seba niečo dostať. Či sa to dá liečiť, naozaj neviem. Ale rád by som sa toho zbavil

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný2/07/2012

    Zdravim.
    Ja mam 33 rokou zajakavam sa od svojich 5 rokou.,s mojou "vadou" som vyrastal ale casom sa stala mojou sucastou..Nieje to vada,je to nasa sucast zivota..so zajakavostou som si splnil vsetky sny,ucil som tancovat,prezadil som s kamionom celu europu az po marokou,mam diplom z talianskeho jazyka..nie nieje nenemozne len to nesmieme brat ako tragediu,nekedy je to vyhoda.nemozeme cakat pomoc od druhych,musime si pomoct sami v sebe..a nemozeme sa zacat lutovat..to inych by sme mali lutovat lebo sa nevedia pozerat na svet ..

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Anonymný5/24/2012

    volam sa lukas mam 20 rokov a zajakavam sa od ani neviem kedy... niekedy na 1. stupni zakladnej skoly. koli ucitelke ktora bola prisna a nejak som zacal koktat a stale sa to zhorsovalo...na 2. stupni som sa zajakaval len pri stresovych situaciach alebo ked som chcel nieco rychlo povedat..ked som cital nejaky text na literature tak som nemal ziaden problem az ked som si povedal ze co ked sa pri citani zakokcem..a uz tam bola ta neistota a sam som si to vsugeroval a zacal som sa pri citani zajakavat..na strednej som skusal vselijake metody bez odbornej pomoci a trosku mi to pomohlo..vzdy si poviem toto: to su starosti?..v afrike ludia umieraju lebo nemaju vodu..z hlboka sa nadychnem a pomaly zacnem rozoravat a snazim sa nemysliet nato ze som balbutik..viem ze sa to lahko pise...viete preco normalny ludia nekoktaju?..lebo to nepoznaju.. nemyslia nato. a preto su kludni pri verbalnej komunikacii..mysila len nato co chcu povedat a my myslime nato jak to povedat a uz je tam ta neistota a sa zacneme zajakavat..podla mna vam ziaden psychiater nepomoze ked tym nepresiel..treba casto chodit medzi ludi a komunikovat snimi...ked sa budete vyhybat ludom nikdy vas to neprejde..alebo si skuste povedat na svete je 7 miliard ludi o 15 rokov bude 8 miliard a ja som len jeden clovek len cislo tak preco sa stresovat..naco?..skuste nato menej mysliet a viac zit..asi si myslite ze som debil :D..ale mne to pomaha myslim ze sa to moje zajakavanie zlepsuje..snazim sa nato zabudnut odstranit ten blok vsetko je psychika..aj to ci ste tucny alebo chudy zalezi na psychike samozrejme aj strava ale velku rolu zohrava psyhika..napr..chudy ludia su chudy lebo su castejsie v strese a preto malo jedia nechuti im jest..ja osobne si myslim ze najlepsia metoda ako prestat koktat je sa otom priznat kamaratom rodine v skole..viem bude to hanba na 100 roky ale ulavy sa vam nebudete az taky napäty...nikdy nic na svete sa neurobilo samo..okrem vesmiru:D..ked chcete prestat musite zacat chodit medzi ludi a uvolnene s kludom rozpravat ako oni.. ved co je natom ne? :D...proste ide o to aby ste nemysleli dopredu nato ze sa zakoktate..ved ako mozte dopredu vediet ze sa zakoktate ked ste to este nepovedali?---odpoved je psychikaaaa..nemyslite nato co bude ale bolo ale nato co je tu a teraz..zivot je pritomnost to co teraz robime...no tak to je asi vsetko dufam ze som vam pomohol a sorry za chyby nikde mi nesli diktaty

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný8/31/2012

      Súhlasím s tebou,mám 17 a tiež mám problém so zajakávaním.Zajakávať som začal asi od 6-7 rokov,príčína-škola,stres...Naučil som sa s tým žiť,teda viem hovoriť v podstate plynule,len ked chcem niečo povedať,trebárs v partii s kamošmi rýchlo,niekedy sa zakokcem,alebo radšej nerozprávam.Ked som v kľude a nie som vystresovaný rozprávam plynule,ked čítam v škole tiež rozprávam plynule.Zakoktať sa zvyknem ked niečo musím povedať ešte raz a potichu (myslím nie šepkaním),napr pri bežnej komunikácii,ked mi učiteľka nerozumie a musím to povedať ešte raz.U nás doma nekoktám,bude to zvykom,prostredím.V triede mám spolužiaka ktorý koktá dosť problematicky,teda ked sa zakokce,už je v strese a koktá furt.Mne pomáha dosť gestikulácia,teda nevyjadrujem sa obyčajne že niečo rýchlo poviem ked som v spoločnosti,hovorím to bud pomocou gestikulácie,alebo zvažujem slová a rozprávam zrozumiteľne,ináč máš pravdu,najlepšie je na to zabúdať že koktáme,lebo ked nás to mrzí,vkuse na to myslíme a máme obavy k prehovoreniu v spoločnosti.A tiež je to aj u mňa o strese,psychike,možno je to aj tým že sa strápim,pretože som chudý,pritom jem dosť,by som povedal že sa aj prežieram....Najdôležitejšie je zachovať si kľudnú hlavu nestresovať,tešiť sa z každej sekundy a minúty života a neriešiť stále tento problém,trebárs aj niektorí herci koktali napr Rowan Atkinson,Bruce Willis aj speváčka Marylyn Monroe či ako sa to píše a mnoho dalších :)

      Odstrániť
    2. ja taktiež koktam, mam 15 rokov a ani neviem odkedy som zacal koktat je to velmi neprijemna vec.Zatial sme neskusali nic ako sa z toho zbavit co už.

      Odstrániť
  5. Anonymný11/20/2012

    Zravym.mam 31rokou,asi rok dozadusom si vsimol ze my sem tam vypadavaju slova vtedy som to este nebral vazne.Ale teraz pomaly rozpravat zabudam,Viem presne ze co chcem povedat ale skoro polovicu veti neviem povedat.Poradte my prosim

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Anonymný1/19/2013

    Ahojte, mam 23 a tiez som balbutik. Vyrastal som s tym (zacal som rozpravat neskoro a uz prve slova som mal prerusovane, takze sa pokladam za nieco ako rodeneho balbutika), ale uz som si zvykol. Prezil som si peklo na zakladnej, ale teraz mam dobru pracu, kde ma akceptuju aky som, na vysokej je to tiez v pohode, len mam problem zoznamit sa s novymi ludmi a hlavne s druhym pohlavim :). Za tie roky som sa naucil zajakavost ovladat, aj ked je to dakedy striedavo oblacno, hlavne v kritickych situaciach (pohovor, skusky, reklamacie, nakupovanie a pod), ale co sa da robit, treba ist dalej. Ale je pravda ked som sam alebo ked mam to nejake promile, tak nemam problem plynulo rozpravat, je to nejaky blok v "majaku". Kazdy den si vravim, ze zajtra s tym skoncujem a netreba sa zdavat, mozno to vyznie ako klise, ale treba si uvadomit, ze aj druhi su ludia a mozno ich uz nikdy neuvidite, tak preco si robit takzku hlavu z toho, co si o vas pomyslia ak sa zaseknete :) Vela stastia vsetkym a hlavne brat vsetko pozitivne.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Anonymný3/05/2013

    Ahojte, chcel by som sem najprv napísať že sa nezajakávam ale že iba neviem povedať to jedno slovo napríklad: V škole keď odpovedám tak som nervózny a veľmi sa bojím že či sa zakokcem a preto keď zvažujem čo poviem (či presne tú vetu čo bola v zošite alebo podla seba ako to viem povedať) pretože mi robí problém povedať napríklad (p, a, t) to len tie ktoré mi napadli zo skúsenosti... a veľmi ma to trápy, že čo budem robiť keď budem na strednej škole pretože teraz som na 2. stupni základnej školy... a ešte som nevyhladal žiadnu odbornú pomoc a tiež sa bojím že to budem ľutovať že som tam ešte nebol... Mám 13. rokov a "zajakávam sa" asi už od 10. rokov... až sa nemýlim...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Anonymný3/19/2013

    Ahojte ...
    ...mám 37 rokov ,mam rovnaky problem, zajakavam sa v niektorých stresových situáciách asi uz od malička, moja rada je ...treba si hlavne veriť pri rozprávaní a pôsobiť sebaisto, možno sa stávame obeťami posmeškov okolia ale treba sa na to vykašľať. Na strednej škole som mal určité obdobie zlé známky ale z dôvodu že som niekedy nevedel zo seba vysúkať odpoveď , pritom som takmer všetko vedel ( to bola chyba učiteľov!!!), no netreba sa vzdať a poddať, a potom som vyštudoval 2 technické vysoké školy ( jedna s červeným diplomom). Možno nie som veľmi komunikatívny ale to je možno mojou nedôverčivosťou voči novým ľuďom. Inteligentní ľudia na to poukazovať nebudú a to ostatné treba prekusnuť. Tak ešte raz , netreba sa vzdávať a podceňovať aj takto sa dá veľa vecí dosiahnúť.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Úplne súhlasím s tým, čo sa tu píše, mam 15 rokov, koktám nenormálne, ale priznám sa, že keď na to nemyslím ide to výborne, často moji známy sa niekedy čudovali, čo sa stalo, či zázrak alebo...
    Ale v niektorých situáciách, je to už dosť obtiažne, priznám sa, často som uvažoval aj nad obesením. (Pre všetkých takýchto ľudí: nemyslite na to, myslite, že ste normálny človek, dokážete aj nemožné, a práve vy môžete zmeniť svet!) Keď sa začne takýto človek (ako ja) ubíjať, a uvedomovať si kto je, nie je to to najlepšie. Často ho napádajú hrôzostrašné myšlienky ako moje (obesenie, či zabitie sa).
    Musíte si len uvedomiť, že tento problém bude vo vás naveky, a je len na vás ako ho budete vnímať, či si budete hovoriť (ako ja) som neschopný, nedokážem sa v živote postarať o nič... Alebo budete pozitívny a všade si budete hovoriť, dokážem to! Sú aj iné choroby... Viem ľahko sa to píše, ťažko činí, ale treba trénovať, komunikovať s ľuďmi častejšie (ako bolo už spomenuté.) Držím všetkým takýmto ľuďom palce, nech sa vám splnia všetky sny a túžby a nemyslite na to!

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Podľa mna je problém v podvedomí. Konkrétne sa to dá predstaviť akoby sa zasekla sekundová ručička v podvedomych hodinách . V stresovej situácii sa podvedomie snaží ísť rýchlejšie, tozsincronizuje a z vedomím a potom čaká . No a už to ide. Myšlienka je zaseknutá v rečovovom prejave. Pomôže sústrediť sa na tie hodiny v podvedomí . Skludnit ich a nútiť ich k pravidelnému taktu pomocou meditácie . Aj to hranie divadla je vlastne meditácia . Vyžitie sa do role , podvedomie tie hodiny nechá v pravidelnom takte. Skúste ... pomáha to.

    OdpovedaťOdstrániť