Zajakáva sa približne 5% detí a 1% dospelých.
(Podľa týchto odhadov sa teda na Slovensku zajakáva približne 54 000 ľudí. Len tak na porovnanie, ide o populáciu akú má napríklad mesto Poprad či Trenčín... Takže je nás naozaj dosť veľa.)
Väčšina z nás sa začala zajakávať v detskom veku, v období 2. - 5. roku života. Často sa však zajakavosťou začne priskoro označovať vývinová neplynulosť reči dieťaťa, ktorá však vo väčšine prípade postupne vymizne. Tento blog je ale zameraný na pravú zajakavosť – balbutizmus, ktorá pretrváva aj v období adolescencie a dospelosti.
Postihuje oveľa častejšie príslušníkov mužského než ženského pohlavia, a to v pomere 4 : 1.
Nie je nákazlivá a ani sa nemôže získať napodobňovaním. Ide o nedobrovoľný prejav cyklického charakteru, niekedy zosilnie a v inom období či situáciách zas takmer vymizne.
Aj keď sa už vynašlo množstvo liekov na rôzne choroby či poruchy, zajakavosť je zatiaľ neliečiteľná. Existuje veľa terapií, ktoré majú v závislosti od pacienta väčšiu či menšiu účinnosť, ale väčšinou nie trvalého charakteru.
Profesionálna verejnosť sa zhoduje na tom, že zajakavosť je dôsledkom kombinácie biologických, psychologických a sociálnych faktorov.
Ak si teda zoberieme do úvahy, že táto naša charakteristická črta (nerada používam výraz porucha či choroba) nás bude sprevádzať po celý život, tak asi nemá veľký význam s ňou zápasiť, nenávidieť ju, či dávať jej toľko vecí za vinu.
Aj keď sa to príliš ľahko povie a ťažšie uskutoční, ale neostáva nám nič iné, iba naučiť sa s touto časťou nášho „ja“ žiť v mieri, láske a pokoji. :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára